Radvanský jarmok

Remeselná výroba bola od počiatkov vzniku miest skoro 300 rokov sústredená do nie veľkého počtu miest, no v druhej polovici 16. storočia sa začala presúvať aj do menších mestečiek a zemepánskych miest. Tu sa rozmáhali a udomácnili predovšetkým základné remeslá, ktorých výrobky slúžili širokému okruhu obyvateľstva. Boli to ševcovstvo, krajčírstvo, čižmárstvo, klobúčnictvo, tkáčstvo, kováčstvo, mlynárstvo, hrnčiarstvo, mäsiarstvo, garbiarstvo, remenárstvo, kolárstvo, a pod. V niektorých mestečkách však výroba istých artiklov nadobudla väčšie rozmery, pričom boli tieto určené nielen pre domáci trh, ale aj pre trhy v bližšom, či vzdialenejšom. V Radvani to boli hrebenárstvo, klobúčnictvo, nožiarstvo, zámočníctvo, prachárstvo a v 19. storočí aj súkenníctvo.

 

 

Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Niektorí bádatelia dávajú do súvisu aj konanie Radvanského jarmoku v čase pútí na Staré Hory, pretože každý starohorský pútnik sa zastavil na Radvanskom jarmoku nakúpiť potrebný tovar na celý rok.

 

Neoddeliteľnou súčasťou Radvanského jarmoku bola ponuka potravín. Ženy z okolia Krupiny v širokých sukniach lákali okoloidúcich voňavou pečenou husacinou, jaternicami a bravčovinou. Medzi potravinami vynikali aj syrárske výrobky.

 

Špecifikom Radvanského jarmoku bolo, že v posledný jarmočný deň si chlapci a muži kúpili varešky, ktorými potom udierali dievky a mladé ženy po zadku. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní.

 

Tradície ožijú aj tento rok
Jedinečná atmosféra tradičného trhoviska, lákavé pochúťky starých mám, ale aj výnimočný program čaká na návštevníkov 356. Radvanského jarmoku, ktorého súčasťou bude aj už 16. Trh ľudových remesiel. Vychýrení remeselníci sa predstavia od 12. do 15. 9. 2013 na Námestí SNP, v priestore hradného areálu a na Dolnej ulici.
Unikátny jarmok tradičných remesiel, Radvanský jarmok, je zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a kandiduje na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
„Kandidatúra Radvanského jarmoku do zoznamu UNESCO nás zaväzuje k dôslednejšiemu udržiavaniu tradícií, k dôkladnejšiemu výberu remeselníkov, ktorí dostanú na Radvanskom jarmoku priestor a v neposlednom rade k veľkej hrdosti na toto podujatie,“ vyjadril sa primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola.

Radvanský jarmok je pocta „kumštu a remeslu“. V minulosti patril medzi najznámejšie jarmoky v okolí a svojím významom prekračoval pomyselné hranice stredného Slovenska. Podľa údajov historikov, v dobe jeho najväčšej slávy dosahovala návštevnosť počas troch jarmočných dní 30 – 40 tisíc ľudí. „Naším cieľom je dať poctu kumštu a remeslu tak, aby mesto Banská Bystrica bolo dôstojným pokračovateľom tradície Radvanského jarmoku a my sme tak túto tradíciu uchovali aj pre ďalšie generácie,“ povedala riaditeľka Parku kultúry a oddychu Jana Suraová.

Mesto Banská Bystrica a Park kultúry a oddychu aj tento rok pripravili zaujímavý program. Návštevníci jarmoku sa tak môžu tešiť na donských kozákov, unikát českej hudobnej scény Čechomor, Slávnosť remeselných cechov, predstavenia bábkových divadelných súborov alebo prednášku o fujare, hudobnom nástroji, ktorý je neodmysliteľným prvkom nášho folklóru a súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Martina Kanisová
hovorkyňa primátora